Výstava Košice 2023
Výstava východoslovenského regiónu Košice 2023.
Keď som sa spätne obzrel, kedy som bol naposledy na výstave v meste Košice, písal sa rok 2019. Vtedy ešte žil nezabudnuteľný dlhoročný predseda KCHL a T Peter Dobrucký, ako mi pripomenuli fotky. Potom dva roky corony a vlani som termín premeškal. Teraz som vycestoval vlakom, aby som využil dôchodcovskú zľavu, ktorá ktovie či ostane v platnosti po zostavení povolebnej vlády. Reportáže z košickej výstavy už prinášam chovateľom cez dve desiatky rokov. Ale cesta vlakom v úseku Krompachy-Margecany-Kysak vedúca koridorom sem tam umiestnených dediniek obkolesených lesmi, akoby bez života, na mňa pôsobí zakaždým deprimujúco. K nálade nepridáva ani strmými svahmi zovreté údolie kadiaľ trať vedie s porastom starnúceho lesa. A tak keď sa blíži východniarske mesto Košice a krajina sa doširoka roztvorí, okamžite víria hlavou myšlienky, aké asi prekvapenia pripravili chovatelia návštevníkom. Už tradične po vystúpení z vlaku idem na výstavisko pešo, cirka 5 km do mestskej časti Barca. A registrujem zmeny. Zo starých budov ubúda a na ich mieste stoja preferované nákupné centrá, ako v prípade gigantického, hneď kúsok od autobusovej stanice. Horšie, ak dewloperov nezastaví ani stará architektúra a umiestnia priamo v centre historickej časti opachu, ktorá neladí z žiadnej strany. Na ukážku dávam jednu fotku zo samotného centra mesta v časti vedúcej ku vlakovej stanici. V zahraničí, ak už povolia prestavbu v takej časti, vzhľad priečelia novej budovy musí byť zachovaný podľa toho pôvodného. Ale kto by sa trápil s mnohými nikami ??? radšej buchne rovnú sklenenú stenu a dielo skazy pod zámienkou moderného je dokonané.!!!
Poďme radšej na výstavisko k zvieratám. Po zakúpení katalógu a vstupenky dobre padlo privítanie samotného šéfa ZO SZCH Košice I pána Františka Vasiľa. V srdečnom posedení ma informoval o počtoch zvierat(holuby 503 ks, hydina 145 ks, králiky 110 ks, exotické vtáctvo 115 ks) a ponúkol guláš grátis. Ku nemu prekvapenie - na samostatnom tanieri ochutnávku kvetu kapucínky(česky Lichořeřišnice, lat.Tropaeola/). Je to prírodné antibiotikum, niekoľkokrát silnejšie ako penicilín. Ja bežne zjem dva lístky denne a dávam posekanú holubom(pozri video doplnkové krmivo na mojej stránke). Na oplátku som sľúbil vypracovať reportáž a zaslať na internetovú stránku organizácie(www.szchke.pageride.sk). Súčasťou katalógu bola aj príloha krmív firmy ENERGYS, oficiálneho partnera SZCH, ČSCH a maďarského holubiarskeho zväzu MGKSZ. Pri holuboch už tradične prebieha Memoriál Imricha Molčana domáceho plemena košického kotrmeliaka(bol významným chovateľom modrého sedlatého rázu). Okrem toho prebehla klubová výstava Východoslovenských kotrmeliakov, ktoré sú najviac chované okolo neďalekého mesta Prešov. Po vstupe do haly ma privítal predseda holubiarskej odbornosti tamojšej organizácie Martin Lacko a pridal sprievodné slová. Hneď nasledovali čečinou vyzdobené voliéry a v nich šesťčlenné skupiny známych aj menej známych akrobatických plemien. Po rázoch košických kotrmeliakov nasledovali piešťanské obry a pre fajnšmekrov nádherné akrobatické plemená tlieskačov takla, sýrské lalôčkové holuby vyznačujúce sa strmhlavým pádom k zemi,(dewlapy), prištinské vírivé duneky, kelebeky s prepletajúcim sa letom ako roj včiel, armavirské bielohlavé tlieskače vyznačujúce sa recesívne červenou farbou s papučatou okrasou nôh, maďarské vysokoletúny sivky a maďarským chovateľom dodané známejšie budapeštianske vencové. A potom v klietkach jágerské letúny. Okrem Maďarov aj družobná poľská delegácia doviezla prevažne u nás menej známe plemená(holub orol, korunáč sedlatý, rostočanský a jemu podobný zamojský vysokoletún, podkarpatský bradavičnatý, ržešovský výstavný, sliezsky štítový, sliezsky hrvoliak a poľský stavák). Fotil som spravidla ocenené a vysoko bodovo hodnotené holuby. V expozícií východoslovenských kotrmeliakov prevažovali kratšie jedince. Pamätám si časy vzniku plemená a chrbát bol vyžadovaný dlhší. Také holuby mal už nežijúci zakladateľ klubu Imrich Konkoľ a ja som také dostal od pána Lomparta zo Sabinova. Pri prezeraní expozície mi prišli na um niekoľko desaťročí staré články. Jeden z maďarského časopisu Galambjak od chýrneho chovateľa Debrecínskych kotrmeliakov pána Koronczaia, ktorý zhrniem do dvoch viet. „Skrátil som holuby, vyhrávajú výstavy, ale chvost trčiaci k nebu im neprospel. Síce kotrmelcujú ale nechcú lietať.“ Ešte výraznejšie sa prejavil ruský chovateľ v časopise Pticevodstvo. Znova voľná úvaha obsahu článku asi v zmysle „ už nemáme výkonné kotrmeliaky, zlomili sme ich(myslené v oblasti kostrče) a celú skupinu sme po tomto vylepšení začali nazývať postavové holuby! Sú krásne, ale !!! „ Podotýkam, že články by som v asi dvojmetrovom stĺpci archivovaných časopisov na doslovné preklad musel hľadať. Ale podstatu som napísal a týka sa aj mojich východoslovenských kotrmeliakov. Ak sa nám vytratia kotrmelcujúce holuby s dlhším chrbtom, ako sa k nim vrátime a kde ich vezmeme. História nech je nám poučením. A keď nie tá, tak novodobá so skracovaním plemien letúnov verzus výkonnosť. Zaujímavé, že orientálny svet alebo chovatelia štátov južne od nás tieto tendencie nemajú. Napríklad taký Sarajevský roler je dlhý s vynikajúcim výkonom.
V ďalšej časti výstavy boli v murovanej miestnosti súťažné papagáje vlnkované, zebričky, ryžovníky, neofémy, korely, holúbky diamantové, ale hlavne kanáriky mnohých plemien. Vonka potom vo voliérach pod prístreškom plemená hydiny, husí a kačíc s dekoračnou voliérou párika bažanta zlatého. V inej murovanej miestnosti králiky. Úžasná bola pätica plemena Sallander(94,5b- 94,5b-95,0b-95,0b-95,5b) chovateľa Martina Lassú z neďalekej Veľkej Idy. Celý dvor bol vyplnený predajcami tovarov viac či menej súvisiacich s chovateľstvom. Nechýbal ani predajca kaktusov s pomerne veľkým záujmom. Zaznamenal som aj pútače na okolité chovateľské výstavy. Popri fotení a poznámkam som čas venoval diskusií napríklad s iniciátorom slovenského holubiarskeho vzorníka Borisom Bockom. Pri práci som zastihol aj dokumentaristu ZO SZCH Jozefa Suchého, dlhoročného priateľa, pravidelne na mnohých výstavách vrátane celoštátnej propagujúceho Egyptské swifty niekoľkých farebných rázov. Z výstavy som odišiel podvečer na hlavné námestie mesta Košice, kde to žilo množstvom ľudí. Nečudo, veď bol mimoriadne teplý večer vhodný na posedenie pred kaviarničkami. Ja som však vošiel do Metropolitnej Katedrály Sv. Alžbety, ktorá mimochodom bola mnohé roky zobrazovaná na titulnej strane katalógu, aby som poďakoval Bohu za všetkých obetavých ľudí, ktorí sa na výstave podieľali. Odtiaľ je už len chvíľka cesty starodávnou ulicou a gaštanovým parkom na hlavnú vlakovú stanicu. Po trojhodinovej ceste som bol doma.
Jozef Pepa Hrabal.
