Choď na obsah Choď na menu
 


CV zvierat Nitra 2022

     XXV.Celoštátna výstava zvierat Nitra 2022 z pohľadu Klubu chovateľov letúnov a tipplerov.

   Slovenský zväz chovateľov v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka i výstaviskom Agrokomplex pripravilo CV zvierat v Nitre. Po covidových rokov, kedy sa v rokoch 2020 a 2021 celoštátne výstavy nekonali mnohí  tušili, že chovateľov ubudlo. Tie príčiny sú rôzne a  prejavujú sa na menšom počte vystavovateľov. Ak porovnám hrúbku katalógov od roku 2016 až po terajší(foto), ich čoraz menšia hrúbka najlepšie dokumentuje znižujúci sa počet zvierat. Nebudem špekulovať o všetkým možných príčinách a beriem to ako fakt. Ostatne, nielen chovateľov ubudlo, ale nariekajú hádam všetky spoločenské organizácie od záhradkárov, včelárov, poľovníkov až po dedinské spolky hasičov či dokonca futbalistov. Ale vrátime sa do Nitry. Na poslednej CV roku 2019 bolo vystavených 1 500 holubov, teraz roku 2022 počet poklesol na 829.

   Keďže som letúnkár, poukážem na túto skupinu.  V roku 2019 bolo vystavených 22 plemien v tejto skupine  a rozloženie na mimo národné bolo širšieho spektra. Teraz bolo vystavených 16 plemien v skupine letúnov a kotrmeliakov, z toho 11 mimo národných a 5 slovenských plemien. Zastúpenie mali všetky národné plemená letúnov a kotrmeliakov. Iste by sme si želali započítať aj komárňanského kotrmeliaka k našim národným, no zdá sa že sa tento sen čoraz viac vzďaľuje. Náš Klub chovateľov letúnov mal pripravené dve voliéry, ako sľúbilo vedenie SZCH a tak sme ich mohli prezentovať v kŕdlikoch, ako sa na vysokoletúny patrí. Keď sme v stredu s Jánom Meškom z BB doviezli holuby, hneď sme voliéry aj patrične ovenčili propagačným materiálom. Okrem nás  som videl v ďalšej piešťanské obry, žiaľ tie som stihol odfotiť už len tri tesne pred ukončením výstavy. K samotným plemenám. Skupina začínala krakovskými strakami(8). Vcelku pekné zastúpenie v černej a červenej sedlatej. Posudzovateľ odporučil plnšie prsia. Mne sa páčilo ich pekné tvarovanie hláv. Viedenské dlhozobé letúny(8) v ráze modrom čiernopásavom(96b ČC, MUDr.Straka) a bocianiky (96 b jedincom ŠSR, MVDr.Tolnai). Pri nich boli svetlejšie letky ale obe kolekcie vynikali v postojoch. Hoci som týždeň pred výstavou upozorňoval zostavovateľa programu katalógu, že krátkozobé sú nesystematicky radené, náprava nenastala. A tak medzi stredozobé boli vkliesnené viedenské krátkozobé svetlé bocianiky(4) vo vynikajúcej kvalite(96b ŠSR,MVDr.Tolnai) rovnako kvalitné biele(4)pri ktorých bolo doporučené plnšie prsia(ČC,Kubík) a vysoko hodnotené červené(2) a žlté(2), ktoré snáď až na širšie chvosty spĺňali všetky znaky plemena. Ich vystavovateľ P.Kubík z Bratislavy povedal, že pôvod majú v holuboch legendárneho a nezabudnuteľného Petra Dobruckého. Som rád, že pr.Kubík  po viacročnej averzií voči vystavovaniu v Nitre prelomil bariéru a ukázal tieto krásne holúbky. Budapeštianske vysokoletúny(4)MCH boli síce pekné ale výstavný trend je s upraveným farebným vencom krku bez nadbytočných farebných pierok pomimo. Maďari kresbu venca ostro ohraničujú dovolenou úpravou. A znova zmena teraz k budapeštianskym krátkozobým. Dvojica MUDr. Vedrödy a MUDr. Straka ukázala chovateľom excelentnú zostavu, pri ktorej sa to len tak 95b a 96 b hodnotením hemžilo. Biele(4) boli super(97b,ŠSR MUDr.Straka)aj so zaujímavým textom na oceňovacom lístku(viď foto). O trošku nižšie s voľnejším operením čierne (2-96b, ČC,MUDr.Vedrödy, za nimi žlté(2),potom bocianiky(2) a najnižšie hodnotené klasické šimle(2).Aby sa krátkozobé nezunovali nasledovali slovenské vysokoletúny(18) od piatich chovateľov. Kvalita vcelku solídna, sem tam narušenej priamej línie zobák-čelo a s odporúčaním posudzovateľa kratšie postavy. Najlepšie z nich vystavil MCH( 96b, ŠSR,Ďurica). Bratislavské vysokoletúny červenoplavé(4) s prekvapením v osobe chovateľa. Ani som nevedel, že ich chová garant nášho klubu. Vyberal dobre(95b, ČC, Čierťaský). Ani žltoplavé(2) neboli špatné i s dobrým postojom. Košické vysokoletúny čierne (4) mali zhodne ako jeden 94b, čo nestačilo na cenu za kolekciu, navyše boli dlhšej postavy. Značne sa zušľachtili modré bezpásavé(2), čo pochválil aj predseda K HO SZCH Mgr.Čierťaský. Rovnaký názor mal aj posudzovateľ (95b,ČC, Hrabal). Po dlhšej odmlke boli vystavené žlté(2). Východoslovenské kotrmeliaky(13) boli zastúpené tak, aby reprezentovali farebnú a kresbovú rozmanitosť. Žiaľ, tá sa prejavila aj v drobných odchýlkach od štandardu najmä v tvare hlavy a kompaktnosti chvostov. Čierne(2)s vysokým hodnotením(96b, ŠSR,MVDr.Tirpák)boli ideálne, čosi slabšie červené(2) a biely(1).Typické znaky niesli aj fŕkané(4) v tmavšom a svetlejšom ráze. O čosi viac nedostatkom našiel posudzovateľ na modrých pásavých(3) a jarabých(3). Predajné rumunské holokrké červené(4) a žlté(4) sú stabilne etablované na CV s drobnými chybami v znakoch hlavy a pomerne vysokým bodovým hodnotením. Všimol som si, že pútali pozornosť hlavne žien. Žeby pre tie neoperené krky? A znova čosi s krátkozobých, komárňanské. Preč sú časy, kedy boli v celej rade klietok. Z čiernych(2),čiernych bielohrotých(2) a červene sedlatých(4) dopadli najlepšie posledné(96b,ČC,MVDr.Páál). Hups, a sme u stredozobých košických kotrmeliakov(26), ktoré počtom aj rozmanitosťou rázov suverénne kraľovali. Napriek tomu som v katalógu ani na výveske nenašiel jedinú vecnú cenu. Žeby im uškodila zmena štandardu v znaku línie čela a zobáka a posunula ich medzi vzhľadovo priemerné kotrmeliaky. Rad jedincov bol skutočne kvalitný vo viacerých znakoch a to pri bielohrotých aj sedlatých, čo síce bolo bodovo vyjadrené ale nič viac. Nuž nepoznám systém prideľovania cien, ale zdá sa mi to nespravodlivé! Zmena je život a tak zasa krátkozobé, tentoraz od západných susedov pražské(18). Bola radosť zhliadnuť množstvo kvalitných holubov, prevažne 95 bodových, všetko slovenských vystavovateľov. Boli vystavené červené(4) a sedlaté čierne(3), červené(7) a žlté(4) i keď posudzovateľ našiel nedostatky v tvaroch hlavy a najmä sfarbení obočníc, čiže prvoradých znakoch plemena. Čo sa týka vecných cien, dopadli obdobne ako vyše spomenuté. Nič ani pre 96b(Meško). A zasa pokračujú stredozobé. Prihlásené székesfehérvárske neboli dodané. Ešte viac ma prekvapilo, že neboli nahlásené ani rakovnické kotrmeliaky. Že sú chované aj iné letúny, to nám pripomenuli srbské(2)modré pásavé pri ktorých v domovine presadzujú hrotovo ukončené chochlíky. V Srbsku je veľmi silná konkurencia a množstvo chovov v každej dedinke, ako u nás v dávnych časoch. Osem hodinové lety kŕdľa sú bežné, individualistov 12 až 14 hodín. Birminghamské kotrmeliaky(4) čierne bielohlávky a červenopásavé v Nitre nemôžu chýbať. Myslím, že neboli o nič horšie, ako v minulosti, len im posudzovateľ vytkol viac drobných chýb, čo znížilo hodnotenie. Kolekcia jágerských letúnov(4)vyzerala s perlovo žiarivými očami ako jeden. Želaním boli širšie prsia. Dosť ťažko sa fotia v želanom postoji, majú tendenciu „čupnúť si“. Ak bič plieska na konci, pre Temešvárske letúny(4) vystavené na záver expozície to platilo doslovne. Nádherné jedince s perfektnou kresbou poltigra. Chovateľ sa vyhol výberu pri ktorých by kresba predných častí štítu krídla splývala v jeden celok. Ostala zvýraznené tigrovitosť s pravidelným rozložením farebných pierok na bielom podklade. Z vysoko ocenených jedincov sa jeden páčil o čosi viac (96b,ČC Bugyik). Iste ste si všimli v texte časté premostenie medzi krátkozobými a stredozobými. Pre návštevníka ale aj odborníka by bolo isto osožné radiť krátkozobé v expozícií za sebou. Hlavne aby sa dali porovnať rozdiely  v konkrétnom prípade medzi budapeštianskymi, viedenskými a pražskými. Je to úloha pre novú holubiarsku komisia, aby sa upravil  program(Promberger), aspoň kde je zrejmá z názvu krátkozobosť a pozdvihli sme odbornú úroveň CV zvierat.

   A na záver niečo osobné. Po príchode som nestačil podávať ruky priateľom, čomu som sa mimoriadne tešil. Niektorých som nevidel celé dva covidové roky.  Veď výstavy nie sú len o pohároch, ale hlavne priateľstvách. Dokonca som stretol takých, ktorí avizovali, že výstavu nenavštívia. Ale láska k chovaným zvieratám predsa zvíťazila. Práve priatelia mi pomohli zahnať akýsi smútok, pretože som do Nitry doviezol posledné tri tlieskače, ktoré som choval nepretržito od roku 1993! Život ma donútil znížiť stavy aspoň pod 150 ks holubov a tak som ukončil aj chov dewlapov, ktoré skončili u možno budúceho klubistu akrobatických holubov. Okrem holubov som do Nitry niesol aj 4 historické knihy a také skvosty, ako chov králikov vydaný roku 1929 v Kroměříži a výkrm domácich zvierat vydaný v Prahe roku 1926. Knihy som vymenil s MUDr. Michalom Strakom za viedenské pančuškaté letúny. Okrem nich som získal do mojej knižnice od Ing. Petra Koleniča novú knihu Anglické hrvoliaky. Rozšírila tak moju studnicu vedomostí, ktorá má 19 zahraničných a 44 českých a slovenských holubiarskych diel.  Bez vzdelania a nových poznatkov by som nemohol zodpovedne publikovať. Keďže  mi Elemír Révay asistoval pri fotení skupiny letúnov, čo je prílohou textu, vyplnili sme čas rozhovorom. Treba brať do úvahy, že v deň fotenia boli holuby už viac dní v klietkach, čo sa prejavilo na podlahe. Potom sme pozreli mladú nádej pražských krátkozobých Jána Meška. V BB sa vždy chovali fŕkané holuby(v minulosti hlavne komárňanské) a snáď sa ich podarí rozmnožiť. Neobišli ma ani členovia holubiarskej komisie, menovite Mgr.Roman Čierťaský. Informoval ma, ako postupujú jednania  v oblasti propagácie holubov na zväzovej stránke. Pravoverní chovatelia by iste uvítali, aby baner SZCH bol aj na zväzovom stánku v Nitre. Aspoň že bol vyvesený na stene, ako dokumentujem fotkou.  Ďalší člen Ing. Marián Macko  mi ozrejmil, že výstava v poľských Kielcách bude. Síce národná ale s medzinárodnou účasťou. Spracoval slovenskú verziu prihlášky, kto by mal záujem vystavovať. Nájdete ju na zväzovej stránke www.szch.sk. Osobne som v Kielcách viackrát bol a výstavy sú veľmi pekné. Rozprávali sme sa aj o príprave adeptov na posudzovateľa holubov, čo by práve stredoslovenský kraj veľmi potreboval. Len kde ich získať - netuším! A celkom nakoniec príspevku hádam poďakovanie za vyvesené plagáty národných plemien holubov, udržanie čistoty a poriadku v holubiarskej hale, ústretovosť garantov, klubistom ktorí dodali letúny do dvoch klubových voliér (Hrabal košické čierne, jarabé, bezpásavé , P.Kubík červené a žlté, Petrík slovenské, Hrabal bratislavské )a vedeniu výstavy, že sa ju v tomto turbulentnom čase rozhodli usporiadať. Pri odjazde z Nitry som si spomenul na nášho dlhoročného člena Ing. Štefana Šušlíka. Práve v piatok 4.11. počas konania výstavy by mal 90 rokov, ktoré nedožil. Zomrel 9.júla 2022. Spomienkou ostáva aj skončený ročník 25. Celoštátnej výstavy zvierat v Nitre.

                                                                                                                          Jozef Hrabal.