CV zvierat Nitra 2024
Celoštátna výstava zvierat Nitra 2024.
I keď by som mal písať o kvalite zvierat, predsa komentár ladím viac do osobných postrehov. Z Oravy na výstavu som cestoval trikrát počas týždňa, výsledok autom 1.060 km. Na sobotu som mal pôvodne iný program, ale čestná vstupenka od vedenia SZCH ma príjemne prekvapila. Prečo, o tom sa chovatelia dozvedia z druhej strany katalógu. Nápad ako hrom, takto nás zviditeľniť, minimálne rovnocenný samotnému oceneniu z rúk predsedu SZCH Ing. Š. Henžela. Že som dostal ocenenie spolu s tak významnými osobnosťami najstaršieho klubu slovenských hrvoliakov ma potešilo(Ing.Ivan Krivosudský,Ivo Podberský st,). Viac prezradia fotografie nižšie. K oceneným chovateľom použijem časť príhovoru pána Henžela. Cit:, Chovatelia sme mnohí z nás. Dnes verejne oceňujeme tých, ktorí vniesli do chovateľstva niečo inovatívne, svoje myšlienky, ktoré hlavne dokázali doviesť do úspešnej realizácie. Obohatili tým plemená o nové farebné a kresbové rázy alebo vyšľachtili nové plemená alebo aktívne publikujú a propagujú naše chovy. V tom sú výnimoční a bodaj by takých chovateľov bolo viac. Koniec cit., K tradične pekným klietkam a čistote hál sa tentoraz pridala výrazná výzdoba pestrofarebných kvetov a zlepšila estetickú úroveň. Náš klub KCHL a T mal v súvislosti z výstavou niekoľko uznesení VČS. Vďaka iniciatíve Zoltána Balogha, Róberta Vitáloša a Romana Čierťaského sú splnené. Myslím, že posledne menovaný má zásluhu aj na mojom ocenení, k čomu sa ale nepriznal. Do klubovej voliéry som dodal košické vysokoletúny niekoľkých rázov, slovenské i bratislavské vysokoletúny a s Jánom Meškom sme zavesili banery a propagačné listy. Výstavisko ponúklo aj kóje na posedenie, do tej našej som dal urobiť nový baner, štandardy našich vysokoletúnov a informácie o www. stránke. Škoda, že do pripravených klietok neboli dodané avizované letúny a náš správca klubovej stránky Jozef Holub tam neraz ostal osamotený. Nestačí vykrikovať na VČS (o kávičkách, možnosti bezplatnej propagácie)a potom nič!!! Členovia si želali konkrétneho posudzovateľa a predseda zboru posudzovateľov nám vyhovel. Vysokoletúny (košické, bratislavské, slovenské) boli posúdené korektne, ale posudzovateľ ( podľa viacerých) nemal šťastnú ruku pri určovaní ocenení. Náš klub dodal tri poháre, symbolizovali akoby vzlet holuba z holubníka(kalicha). Teší ma, že Tomášovi Barantalovi bol za nádhernú kolekciu žlto plavých bratislavských vysokoletúnov odovzdaný verejne predsedom zväzu. Ďalšie získali Petríkovci a to MCH Laura na 97 b Š košického vysokoletúna čierneho v majstrovskej kolekcií a jej brat Oliver na 96 b Š slovenského vysokoletúna. Na zahraničných výstavách ma fascinovalo, že prím majú domáce plemená. Tento trend som už zaznamenal aj na nitrianskej v skupine letúny. Pestrosť podporili dva dánske letúny MVDr. Jozefa Tolnaia(kedysi hojne vystavované Z.Pichlíkom) a priam ukážkové štargardské trasokrčky vystavovateľa viacerých plemien Ing. Michala Urbana. Taktiež Ing. Marián Macko doniesol niečo nové pre návštevníkov - varšavské motýle, poltigre s originálnou kresbou. A aj segedínsky letún Ing. Jozefa Ferenca sa pripomenul i keď jemu podobné sú košické kotrmeliaky. Tie patria do skupiny bežne vystavovaných, ako aj ďalšie plemená znázornené vo fotogalérie nižšie. Ak porovnám mená vystavovateľov v minulých katalógoch, je zrejmé že sa tradiční dlhoroční účastníci vytrácajú a to je na zamyslenie. Dôvodov môže byť viac(financie, vek, zrušenie chovu) a počul som aj jeden trefný - vraj prestali vyhrávať ceny nástupom novej generácie. Hoci ani ja som cenu na holuby nedostal, nazerám na to pozitívne. Rad napríklad košických vysokoletúnov mal v minulosti základy z môjho chovu. A tak by to malo byť, aby žiak prekonal učiteľa a posúval chov(život) vpred. S pribúdajúcimi rokmi si čoraz viac cením priateľstvá, ktoré som vďaka chovateľstvu rozvinul. Neobyčajne som sa tešil pri stretávaní „starých“ priateľov a niektorých stihol vnuk odfotiť. Práve vnuk Timotej mi bol významným pomocníkom pri zapisovaní fotených holubov. A tak jediný smútok som mal pri oceňovaní In Memoriam neobyčajného priateľa Dušana Barlíka, ktoré prebrala jeho manželka. Osvieženie vniesol Mgr.Ján Sojka(vydavateľ CZ Nové Fauny) s najaktívnejším autorom docentom Michalom Strakom, keď uviedli do života novú knihu o exotoch. Šampaňským ju polial Ing.Š.Henžel, mne ostal iba špunt, chovateľov neponúkli! Po nedeľňajšom pochytaní holubov som ešte navštívil kanceláriu šéfa výstavy Pavla Kováčika, aby som mu poďakoval za zvládnutie akcie a zároveň zastihol predsedu SZCH Ing.Štefana Henžela, ktorému patrilo záverečné podanie ruky počas tohtoročnej výstavy zvierat. Napríklad v Košiciach chodím poďakovať do Dómu svätej Alžbety a asi som si ochranu vyprosil aj na nitrianske cestovanie. Počas jazdy som pri Hornej Štubni na ostrom kameni v 95 km rýchlosti prerazil pravé predné koleso. Ubrzdil som až v tráve krajnice navyše v nebezpečnom úseku za ostrou zatáčkou(súvislá čiara). Nechcel som riskovať a tak jazdou na prázdnom kolese na prvú rovinku je po pneumatiku. Takže k ceste za benzín musím prirátať ďalší výdavok. Aj taký býva život, ale čo by sme neurobili pre naše obľúbené hobby!
Jozef Pepa Hrabal
