Martin Úradník/obec Klin
Na návšteve u Petra Úradníka v Kline na Orave.
Peter Úradník patrí k mladých členom Klubu chovateľov letúnov a tipplerov. Počas roka sa rozhodol pre niekoľko pretekov v rámci klubu a tak ma pozval rozhodovať. Postupne som vždy niečo zaujímavé odfotil, ako máte v súbore. Je chovateľom prakticky všetkého možného. Chová kury, kačice, husy, pávy, drobné exoty, králiky, vzácne kozy. Na dedine nemôže chýbať prasiatko, pes a mačky. Môže si to dovoliť, lebo postavil dom na okraji obce, ktorá si stále zachováva ráz gazdovania. Potvrdzujú to aj neďaleko jeho domu pasúce sa kravy z miestneho roľníckeho družstva. Pre návštevníkov je obec zaujímavá vysokou sochou Krista, ktorá sa týči na kopci Grapa nad dedinou. Ak Vám v zozname chovaných zvierat chýbajú holuby, tak aj tie má. Na okrasu cíbiky, hrvoliaky, niečo na mäsovú produkciu a hlavný záujem delí medzi poštové holuby a košické vysokoletúny. Okrajovo má aj bratislavské vysokoletúny a pre konkurenciu s jeho svatom má budapeštianske vysokoletúny. Keď sa jeho aj svatove budapeštiany spoja, nad dedinou je riadny kŕdeľ. Ale o chvíľu sa rozdelia a pre mnohých ostáva záhadou, ako sa v tom „chuchvalci“ jedincov rozlíšia a každý kŕdlik si lieta po svojom. Čo sa týka košických vysokoletúnov má niekoľko čiernych, červených a najviac jarabých a to na vysokej štandardnej úrovni. Potvrdzujú to aj úspechy na lokálnych okolitých výstavách aj CV zvierat v Nitre, odkiaľ nosí ocenenia. Chovu sa venujú aj jeho deti, pomáhajú s kŕmením zvierat a skúšajú to s králičím hopom. Chovateľské zariadenie má nové, postavené po celej šírke pozemku naproti domu. V prízemí budovy sú obslužné miestnosti, chlievy, kuríny, voliérky a králikáreň a okolo všetkého sa motká pekný párik pávou. Celé poschodie je vyhradené holubom, rozdelené na cirka meter široké oddelenia prepojené obslužnou chodbou s možnosťou vypustiť holuby do bočných voliér. Poštové holuby zatemňuje, najmä počas prípravy na preteky. Má aj biele a aj tie absolvujú stredné letové vzdialenosti. Nevýhodou okraja obce je, že sú veľmi aktívne pernaté dravce, ktoré pravidelne napádajú holuby. Prispieva k tomu hornatý terén plný lesíkov. Aj počas mojej prítomnosti sa dravec rútil za bratislavským vysokoletúnom a ten v snahe zachrániť sa, zavesil svoje telo pod susedovu okenicu na pletivo proti muchám(viď foto). Ukázal mi poštovú holubicu, ktorá už mala zo všetkých strán zošívanú kožu a vždycky sa nejako zranená dokázala vrátiť. Ale mnoho vysokoletúnov také šťastie nemalo a hlavne sokol ich odniesol bez nádeje návratu. Prajem mu chovateľské úspechy, pevné nervy, aby dravce chov holubov neznechutili, ako mnohým z nás, ktorým už trpezlivosť slabne.
Jozef Pepa Hrabal
