Ondrej Barzo, Levice
Osemdesiatka Ondreja Barza z Levíc.
Dňa 28.9.2025 sa Ondrej Barzo dožil jubilejných narodenín a pri tejto príležitosti pozval klubistov z maďarského a slovenského klubu v ktorých sú chované vysokoletúny. Oslavu naplánoval na prvý októbrový víkend. Z Maďarska docestovali najbližší priatelia a vzácni hostia František Horváth s manželkou a Ondrej Rácz . Ďalší pozvaný chovateľ si pomýlil termín a docestoval až nasledujúci deň. Náš klub chovateľov letúnov a tipplerov zastupoval Zoltán Bánoczký, ja a Ján Meško. Prišiel aj o ulici nižšie bývajúci dlhoročný priateľ, teraz poštový holubiar Michal Marföldy a neskôr aj Ondrejov brat Štefan, ináč posudzovateľ hydiny. Ján Meško tam bol čiastočne služobne(klubový revízor), nakoľko chcel prerokovať problémy okolo klubovej pokladne, čo som sa dozvedel až na mieste. Ale nakoniec k tomu nedošlo, lebo debaty okolo holubov neutíchali. Po gratulácií oslávencovi sme poobzerali perfektne upravený dvor, ako už je u Barzovcov pravidlom. Potom mňa Ondrej zaviedol do holubníkov, aby som znova po pár ubehnutých rokov niečo nafotil a aktualizoval jeho fotosúbor na mojej stránke. Po zemi pobehovali texany a kalifornské holuby, aby bolo na polievku. V malom oddelení ma birminghamské kotrmeliaky. Pri pretekoch preferuje budapeštianské vysokoletúny. V jednom oddelení mal pripravené slovenské vysokoletúny, ktoré po mojom vyjdení z holubníka aj vypustil. Zaznamenal som si čas vzletu, o 7 minút už boli holuby ako bodky a celkom sa strácali z dohľadu. Ondrejova manželka a dcéra nás následne pozvali pod záhradný altánok s bohatým občerstvením. Tam prebiehali veselé i vážne diskusie okolo vysokoletúnov a chovateľského života. Následne ma vyzval maďarský chovateľ František Horváth, aby som niečo povedal o činnosti nášho klubu s prekladom priateľa Bánoczkého. Hovoril som o členskej základne, chovaných plemenách a iných aktivitách klubu. Pripomenul som, že oslávenec Ondrej sa pričinil o napredovanie klubu ako dlhoročný pokladník a praktický súťažiaci chovateľ či už s budapeštianskymi alebo slovenskými vysokoletúnami. Spod altánku sme sa občas “vytiahli“ na slniečko, pozrieť lietajúce holuby. Až na xtý pokus sme ich po dvoch hodinách letu objavili vo veľkej výške. Čas pri diskusií rýchlo utekal až sme nad zemou zazreli tiene. To už po vyše troch hodinách letu slovenské vysokoletúny pristávali. Ale ešte nás čakalo ďalšie prekvapenie. Až vtedy som zistil, načo má domáci hosť uprostred záhrady pripravenú klietku. Vložil do nej birminghamské kotrmeliaky a tie po chvíli začali predvádzať vo vzduchu „ cirkus“ ako to nazval pr. Marföldy. Počas ich preletu ponad naše hlavy nastal čas lúčenia. Maďarskí hostia odchádzali domov a my o chvíľu po poďakovaní za nimi. Pred odjazdom nám predseda klubu Zoltán Bánocký odovzdal letové výsledky klubistov po uzávierke sezóny 2025. Vyrazili sme smerom Banská Bystrica. Cestou sme s Jánom Meškom diskutovali o našich záľubách. Mimo iné sme zistili, že nás baví hudba. Ján inklinuje k podpolianskému folklóru a o mne je známe, že sa 19 rokov venujem cirkevnej hudbe. Aj sme si cestou zaspievali. Keď sme po ceste videli nejakú zrúcaninu hradu na okolitých kopcoch, vodič Ján by najradšej vyskočil zpoza volanta a vybral sa na túru. Aj to patrí k jeho záľubám na dôchodku. Ako sme sa blížili k Banskej Bystrici, z okolitých polí na nás vykúkali klasy vysokého ciroku. Už som myslel, že sa u nás nepestuje. A na druhej strane cesty sa pásli kravy plemena Limousine(Limuzín), ktoré sa nedoja, ale chovajú na mäsové prírastky. Zrazu sme míňali obec Badín, keď pr. Meško spomenul Banskobystrickú oblastnú chovateľskú výstavu . Odbočenie z diaľnice a jej zhliadnutie sme si nemohli nechať ujsť. Referát a fotky nájdete v inom samostatnom fotosúbore.
Jozef Pepa Hrabal.
