Trh zvierat HU Monor 2023
Trh zvierat HU Monor 2023.
Po viacerých rokoch som 8.10.2023 opäť vycestoval do maďarského Monoru na trh zvierat. Z domu som vyrazil po tretej nadránom a sotva som stihol zraz v Banskej Bystrici o 5:00 hodine. Cestou bolo niekoľko semaforov (pre opravy mostov), na každom som stál nejaký čas. Odtiaľ som pokračoval s kamarátmi Jánom Meškom, Gustom Strelcom a Richardom Škutom. Cesta do Monoru cez Šahy ubiehala rýchlo. Ani avizované kontroly na hraniciach kvôli utečencom nás neobmedzili. V Monore sme museli hľadať nové miesto trhu, nakoľko tam kde sa konal roky a auta blokovali celý Monor už bol zrušený. Nové miesto je cirka 3 km za Monorom smerom na Szolnok. Situovaný je v poli, za rozsiahlym areálom prízemných solárnych panelov, z hlavne cesty označený smerovníkom vpravo. Nad hlavou pravidelne preletujú lietadlá a pristávajú v neďalekej Budapešti. Mali sme šťastie, že nepršalo ako predpovedali, lebo príjazdová cesta bola prašná a to samé bolo pomedzi klietky. V prípade dažďa by z prachu bolo blato. Takto ho víril iba nárazový vietor a dosť nepríjemný. Nová plocha bola oveľa rozmernejšia. Zvieratá boli rozmiestnené v uličkách dlhých cirka dvoch spojených ihrísk, desať radov po oboch stranách. To pôsobilo klamlivo, že je na trhu menej zvierat a ľudí. Ročne tam býva šesť stretnutí, toto jesenné(prebytky) a prvé jarné(do chovu) bývajú logicky najviac vyťažené. Ja som sa sústredil na fotenie holubov. Azda najviac bolo kingov a im podobné plemená, pomenej hrvoliaky. V globále ale zastúpenie viac či menej mnohých plemien. Fotky si treba priblížiť na lepšie rozlíšenie, lebo nie každý predajca dovolil fotiť zblízka a otvoriť klietku či prepravku. Aspoň dávajú obraz autentickej atmosféry trhu. Objavil som dokonca zriedkavé plemeno španielskych hrvoliakov kradnúce holubice. Sú na to špeciálne cvičené. Pravdepodobne išlo o plemeno Gaditano s divokým výzorom(po našom Cádiz z mesta v Andalúzii). Prekvapilo ma množstvo hrdličiek v pestrých farbách, vrátane recesívne tmavočervených. Budapeštianskych krátkozobých a im podobné ako ceglédské (citronové obočnice) bolo neúrekom. Pomenej bolo budapeštianskych vysokoletúnov. Objavil som pekné výstavné s čiernym vencom a tmavými hrotmi krídel, kus okolo 40 €. Dosť bolo červeno vencových, jedného som kúpil za 15 € pre pána Litváka z Klina, ktorý už potreboval na vkrevnenie nepríbuzné. Na predajcu som prehovoril slovensky a ukázal eura. Záporne pokrútil hlavou. Až privolaný neďaleko prítomný Ondrej Barzo z Levíc mu pretlmočil žiadosť do maďarčiny a zrazu bol ochotný prijať aj eurá.! Okrem neho som tam stretol aj predsedu KCHL a T Zoltána Bánoczkého. Vystavoval pražské krátkozobé na neďalekej výstave uprostred Monoru. Prebiehala súbežne v rovnakom termíne. Na tejto výstave bola aj delegácia z CZ a iste Mgr. Alexander Veselý napíše o výstave a kvalitách holubov do českého CHovatele. Aj moji kamaráti nakúpili. Gusto strelec má srdcovku komárňany, aj dva pekné kúpil. Ján Meško kúpil modrého pásavého vysokoletúna. Richard Škuta si kúpil budapeštianskeho vencového vysokoletúna a keďže už predajca „balil“ daroval mu ešte dva k nemu. Dosť bolo hydiny, najviac stredných plemien. Z veľkých len niekoľko, rovnako zdrobnenej dosť nevalnej kvality. Ma zaujala kolekcia deviatich od hrebeňa po prsty čiernych Cemanek, ale Chorváti ich okamžite všetky kúpili a nestihol som ani foto(pricestovali plne obsadeným autobusom). Z vodnej hydiny bolo viac tej exotickej ako chovanej na bežnú spotrebu. Prekvapila ma obrovská ponuka pávov v mnohých farebných rázoch. Ešte viac bolo exotov od drobotiny až po vzácne veľké papagáje. Objavil som aj Leskoptev /Lamrotornis/ ináč prezývanú kubánsky špaček( najviac sú chované purpurové, trojfarebné a kovové, všetky s nádherným leskom peria). Zrejme ich ponúkal špecialista aj na všakovaké bažanty, ktoré propagoval na fotkách a zaznamenával objednávky na odchov. Z exotiky som objavil debničky s živými červami a v malých plastových krabičkách všelijaké obojživelníky pripomínajúce jašterice a malé hady. Králikov bolo málo, najviac bol záujem o miniatúrne plemená, kde mal predajca fronty. Už okolo jedenástej hodiny mnohí predajcovia odchádzali. Keďže sme dovtedy trh prešli asi dvakrát, až tak nám to nevadilo. Išli sme nakúpiť tradične vynikajúce maďarské klobásy a mäsové výrobky, na zajedenie langoš. Zostávajúce forinty sme šetrili na VC (zostava unimobuniek v areáli), poplatok bol dobrovolný! Nakoniec si priateľ Strelec kúpil celkom lacné napájačky. Z lúky kde sme parkovali v tesnom susedstve trhu, nás navigovali von organizátori(jednou bránou vjazd, inou výjazd). Cesta späť rýchlo ubiehala, preberali sme zážitky. Mimo iné sme sa dozvedeli, že klubista Gustav Strelec bude o dva dni čerstvý dôchodca. Tak nech si ho dlho užíva a radostne ako my Monorský trh.
Jozef Pepa Hrabal.
