Choď na obsah Choď na menu
 


Výstava Košice 2024

 Organizácia SZCH Košice oslavovala 100 rokov od vzniku. A hoci sme mali domácu  oravsko-liptovskú výstavu, na sobotu 19.10.2024 ma uvoľnili z funkcie garanta a vycestoval som do Košíc na výstavu. Skorý ranný vlak, ktorým som roky cestoval zrušili a tak som išiel neskorším. Počas trojhodinovej cesty rýchlikom som obdivoval prírodu, nádherné ranou žiarou osvietené holoskaly tatier, v Spišskej novej vsi zasa kŕdeľ holubov, pričom jeden šimľovo sfarbený pristál rovno nad nápisom stanice. Bol to drobný holúbok, možno tippler, ktoré v tomto kraji neúnavne naháňa náš klubista Stanko Karchňák. O kúsok ďalej v horách pred Krompachmi príroda čarovala a farbila predčasne lístie. Akurát mi vadili novo vybudované pozinkované, do 30 m vysoké konštrukcie rôznych operátorov. Jednoznačne narúšali harmóniu zalesnených strání. Pred Margecanmi sa na lúke bili dravci(kane-buteo) o potravu a útočili ostrými pazúrmi proti sebe a tesne pred Kysakom som videl malého dravca s ostrými krídlami, zrejme u nás zimujúceho sokolíka Kobca/Falco columbárius/ako bleskovo prelieta nad inovaťou zabielenou lúkou. Do Košíc som docestoval o dve hodiny neskoršie, ako po iné roky a prvýkrát som na 8 km vzdialené výstavisko v Barci využil taxík. Dobrosrdečnosť Východoslovákov sa nezaprela hneď po príchode. Privítal ma priamo riaditeľ výstavy Pavel Lacko. A sotva som došiel k holubom, dobehol zástupca riaditeľa František Vasiľ a zobral ma do spoločenskej miestnosti k ostatným hosťom na jedlo, kávičku, zákusky a iné dobroty. Po návrate do haly holubov ma milo prekvapil a privítal Jozef Suchý v úlohe garanta, ktorý sa pozviechal z nepríjemnej choroby. Druhý garant bol náš člen Klubu chovateľov vysokoletúnov Jozef Holub. A keďže priatelia majú prednosť pred fotením, dlho sme rečnili. Po niekoľkých rokoch som sa zvítal s bývalým dlhoročným tajomníkom košickej organizácie pánom  Františkom Varádym a bolo na čo spomínať. Až potom prišli na rad holuby  v 435 klietkach, k tomu 11 voliér po 6 až 8 holubov. Zahŕňali špeciálky Klubu východoslovenských(76 ks) a košických kotrmeliakov(59 ks). Nádherné klubové renomé s množstvom kvalitných jedincov. Poľská prehliadka bola prevažne národných plemien. Pre úplnosť bolo vystavených 215 králikov, 48 kusov hydiny v klietkach a 63 voliér spravidla v počte 1,2. Z exotov potom  91 vtáčikov, väčšina kanárikov. Pri králikoch bola zrejme novo vymaľovaná miestnosť, súdiac podľa čistučkých stien. Popri rozhovoroch som v spoločenskej miestnosti obdivoval zaujímavé artefakty. Zaujal ma hrnček s vyobrazením troch chovateľov, žiaľ už dvoch nežijúcich členov(Peter Samuelis-vďaka nemu majú vlastný areál, Miroslav Nosál-dlhoročný šéf posudzovateľov slovenska). S tretím som sa osobne zvítal a zaželal mu, nech je dlho medzi nami(Boris Bocko- vďaka ním spracovanej kroniky poznajú celú históriu organizácie). Dozvedel som sa, že v kancelárií visí ešte niečo cennejšie. Je to diplom z roku 1925, ktorý som si z dovolením ekonómky organizácie Ing. Jarmile Kolcunovej mohol odfotiť. Má nesmiernu archívnu hodnotu a pre organizované chovateľstvo poklad lebo dokladá, že už vtedy existoval československý spolok pestiteľov a chovateľov čistokrvného drobného zvieractvá pre župu košickú, ako je zrejmé z pečiatky. A keďže je z výstavy, o ktorej v spolku rozhodli o rok skôr, dokazuje  storočné výročie organizovaného chovateľstva v Košiciach. Predpokladám, že k nemu a zaslúžilým osobnostiam smerovali aj úvodné slová výstavy, ktoré som žiaľ nestihol. Pred odchodom z výstavy mi František Vasiľ ukázal novú poľskú knihu obsahujúcu štandardy ich plemien, ktorú darovali poľskí pozvaní hostia. Na stolíku bol voľne k dispozícií poľský časopis Golebnik. Z neho som odfotil reportáž o bradavčiakoch pre publikujúceho priateľa docenta Michala Straku. Naspäť som išiel cirka hodinu pešo k vlakovej stanici a obdivoval hojne prítomné vtáky kavky(Corvus monedula) i novosti mesta. Staré budovy ustupujú nátlaku dewloperov a nové už prakticky obklopujú samotné centrum historického námestia. Nemohlo chýbať moje poďakovanie v gotickej katedrále  Dómu Svätej Alžbety za pohostinnosť košických chovateľov a o 17:00 odjazd vlakom.  Nasledujúci fotoalbum Vám sprostredkuje atmosféru výstavy. Fotil som hlavne ocenené jedince.

                                                                                   Jozef Pepa Hrabal.