Výstava Košice 2025
Výstava zvierat Košice 2025.
Ako každý rok aj tento som vycestoval na výstavu východoslovenského regiónu do Košíc. V Poprade rýchlik stál dlhší čas a to umožnilo pohľad na zasnežené končiare Tatier, ktorá sa v silnejúcom rannom svitaní postupne objavovali. Za Popradom zasa tiahnuce sa lesy poskytli pohľad na pomaly sa farbiacu jesennú prírodu z ktorej tu a tam vykukovali roztrúsené dediny. Pri prejazde Spišskou Novou Vsou vidno z rýchlika kostolnú vežu o ktorej chyrujú vtipy o dvoch hodinách -jedny nižšie pre Spišiakov(lebo sú vraj slepí) a druhé vyššie pre turistov. V okolí Spišských Vlachov ma potešili obhospodarované rovinky, ktoré prežili nájazd korporácií a ich plechových skladov, zaberajúce neraz tu najlepšiu pôdu. V Košiciach vidno, že stanica skultúrnila svoje útroby a bezdomovci sú pravidelne železničnou políciou posielaní vonka. Cestou na výstavisko som sa tešil i smútil, pretože krátko pred tým zomrel Alexander Kerekeš. Zakladateľ Klubu chovateľov letúnov, 37 rokov jeho predseda a vyšľachtiteľ slovenského vysokoletúna. Na jeho pamiatku klub pripravil spomienkovú voliéru do ktorej dodal vysokoletúny člen klubu Ing. Jozef Ferenc. Do Košíc som prvýkrát začal cestovať kedysi na pozvanie zosnulého, ktorý bol hybnou silou košického chovateľstva a už je to tak dlho, že do vedenia chovateľskej organizácie nastúpila tretia generácia. Sú to mladí nadšenci v čele s novým predsedom organizácie JUDr. Erikom Vozárom. S ním ma na výstave zoznámil mladý tajomník organizácie Pavel Lacko. Ten mi po príchode dal lístky na kávu a občerstvenie. To bolo naozaj bohaté, klasické obedové menu, okrem toho na stoloch obložené misy a vyšperkované zákuskami. Takže po slávnostnom verejnom zahájení sa k nim hostia presunuli. Návštevnosť výstavy bola vysoká, zaujali ma štyri cirka dvadsať členné skupinky mládeže, zrejme z veterinárnej fakulty. Sprevádzal ich MVDr. František Zigo a hovoril prevažne anglicky. Aj mladá generácia garantov bežne informovala cudzincov anglicky, zvlášť jednu dosť exoticky vyzerajúcu skupinku. Na výstave pomáhali členovia susednej ZO SZCH Geča a o mesiac to bude naopak. Počet králikov, hydiny a exotov bol na rovnakej úrovni. Výrazne klesol počet holubov lebo poliaci presmerovali zrejme úsilie na EV Nitra a sem holuby nedodali. Zato päť maďarských chovateľov áno. EV mala farebnú upútavku v katalógu. Plemena máte okomentované vo fotogalérii. Ja som tam stretol už len pár holubiarov staršieho dáta narodenia (Varády, Bocko,Dedinský, Suchý), ktorí patrili k chýrnym chovateľom a spolu sme posedeli v bufete. Zo Sp. Novej Vsi docestoval klubista (tipplerman) Stanislav Karchňák a prevzal slovenské vysokoletúny(pôvodne určené náhle zosnulému A.Kerekešovi). Ďalší chovateľ vyššie osemdesiatnik Jozef Karabáš redukuje kvôli zdravotným problémom chov a tak ponúkol na špeciálke východoslovenské kotrmeliaky za symbolickú cenu, ktoré okamžite zmenili majiteľa. Ďalšia špeciálka 241 košických kotrmeliakov bola ukážkou sily domáceho plemena. Pri hydine som stretol staršieho chovateľa Milana Mička, ktorý má podieľal na vyšľachtení bielej Oravy(teraz pokračuje jeho syn). Zo 169 králikov bolo slovenské zastúpenie len pri slovenskom sivomodrom rexe aj zdrobnenej formy a holíčský modrý. Prakticky stále bol obsadený fotokútik, kde deti brali do rúk morčiatka, zdrobnené králiky a fotili sa. Po obede sa silno rozpršalo, ale v halách stále boli návštevníci. Na záver som ešte zachytil prejavy holubej lásky, ktorá by sa mohla viac rozšíriť medzi ľuďmi. Potom som využil ponúknutý odvoz na stanicu priateľa Jozefa Suchého, ktorý mi robil spolupútnika výstavou. Do odchodu vlaku bola asi hodina času a tak po tradičnom poďakovaní v Dóme Svätej Alžbety zostal čas na prechádzku historickým námestím. Košice sú multirečovým mestom, bežne počuť maďarčinu, ukrajinčinu, angličtinu a rómsku reč s dosť výrazným zastúpením. Historické budovy námestia utrpeli necitlivou živelnosťou rekonštrukcií po zmene režimu. Na ornamentálne zdobené budovy podnikatelia vsadili namiesto skriňových drevených výkladom plastové atď. Našťastie zasiahol magistrát a stále je čo obdivovať pre historických fajnšmekrov. A nové obnovy napr. zhnitých drevených ornamentálnych dverí nahradzujú identické kópie. Odfotil som slávnu kaviareň Slávia, kde roky natáčal televízny hudobný program spevák Peter Stašák(obdoba Vlachovky). Ale originálnych skvostov je na námestí viacero a nad nimi lietajú mestské holuby. Odtiaľ je len kúsok na hlavnú vlakovú stanicu, z ktorej ma po daždi odprevádzalo znova ukazujúce sa slniečko. Malým negatívom návštevy bolo, že som na výstave neobjavil východoslovenského kotrmeliaka s bielou briadkou, ktorého som mal v úmysle kúpiť.
Jozef Pepa Hrabal.
