Výstava Morávia Brno 2022
Morávia Brno 10.12.2022.
Po roku 2018 som znova navštívil výstavu zvierat v Brne. Ale skoro som sa na ňu nedostal, pretože večer začalo husto snežiť a ísť nocou 45 km cez horský prejazd Príslop smerom do Námestova by bolo riskantné. Našťastie o polnoci prestalo snežiť takže nadránom o 4-tej už som nastupoval v Námestove do autobusu. Išli sme pomerne málo frekventovanou cestou na Starú Lesnú a potom smerom k poľským hraniciam, aby sme sa napojili na diaľnicu Ostrava-Brno. Je to nedávno sprejazdnený úsek diaľnice v česku. Do Brna sme dorazili tak pol hodinky pred otvorením haly B. Pred nami už stáli cirka v dvadsať metrovom štvorstupe návštevníci. Ako sme nekôr zistili, mali sme šťastie, lebo rada sa znásobila až na 50 metrov a ešte o jedenástej-teda dve hodiny po otvorení takto ľudia čakali, čo máte na zábere fotenom zvnútra haly. Kúpa vstupenky a katalógu prebiehala pružne. Ja som zamieril k holubom na poschodie haly. Radenie bolo tradičné, po sovkách nasledovali letúny. Na nesystematické radenie krátkozobých, na ktoré som upozorňoval v hodnotení CV Nitra si Česi dali pozor a celá expozícia krátkozobých letúnov bola samostatne. Celkove bolo prihlásených 1587 holubov, čiže raz toľko ako na CV Nitra, čo je vzhľadom k počtu chovateľov približne rovnaký záujem.
Krakovské straky(4) čierne sedlaté boli rovnaké ako v Nitre od rodiny Adamčíkovcov. To isté sa opakovalo pri viedenských dlhozobých letúnoch(4), ktoré sa po Nitre ukázali aj v Brne od rovnakého chovateľa MUDr.M.Straku CSc. vo výbornej kvalite a vysoko hodnotené. Košické vysokoletúny čierne mi urobili radosť skôr tým, že sú v CZ chované. Hlavy mali málo výrazné formovanie(zaoblené záhlavie). Len dúfam, že to neboli potomkovia mojich, ktoré som pred piatimi rokmi predal na Moravu vo výbornej kvalite. Prednosťou vystavených bola sýtejšia čerň. Nasledovali pražské stredozobé červenoplavé(4) a žltoplavé(4). Na prvý pohľad som ich typoval na Trávnické letúny, ktoré som vídal na slovenských výstavách. Akoby im z oka vypadli a kopírovali ich štandard. Posudzovateľ odporúčal výraznejšie hlavy. V akom smere-neviem!? Trávnické sú hojne chované v Bosne a Hercegovine od roku 1950, ale štandardizované až niekedy okolo roku 1992. Pražské stredozobé lastovičej kresby(6) čiernej a žltej mali v doporučení vyššie čelá. Vcelku sa dobre vysporiadali s častou chybou svetlou až bielou kostrčou. Rostovské postavové čierne(2), strieborné(4-ČC)) a červený(1) mali problémy s kompaktnosťou chvostou, najmä čierne ale solídne držanie tela. Výstavné tipplere čierne(6) zo stabilného chovu Martina Odehnala udržujú svoju kvalitu super farbou(prevažne 95 a 96b). Utekajú letky nesprávnym držaním po bokoch chvosta. Portugalské letúny (4)mandľovej modifikácie musel uchvátiť každého milovníka drobných holúbkov. Jemná decentná stavba tela s elegantným postojom a tvarom hlavy kolekciu radili k najkrajšej. Székesferhérvárske letúny(2) sa presunuli z Nitry do Brna spolu s chovateľom MUDr. M.Strakom CSc. v dobrej kvalite. Posudzovateľ im vytkol nepresné chochlíky. České letúny (8) biele čiernohroté boli podľa posudzovateľa výbornej kvality. Dokonca pri jednom 97b(ČC) s nápisom odpovedá súčasnému šľachteniu. No niečo mi na nich vadilo a to chvostový pás bol skôr šedohnedý ako čierny a sýtosť letiek skôr hrdzavočierna( foto). Hoci šimel faktor ovplyvňuje aj základnú pigmentáciu, inde som videl s takmer čiernymi letkami a chvostovým pásom. Zaujímavé by bolo zistiť akú vzorku ukrýva šimel faktor. Gusto Strelec z Malachova pri B.Bystrici mal o ich kúpu záujem, no už boli všetky predané. Rakovnické kotrmeliaky sú dnes azda najobľúbenejšie v skupine kotrmeliakov v Česku. Potvrdila to veľká klubová expozícia. Biele(6) boli vysoko hodnotené, plamienky(2) boli už predané. Za nimi bol čierny(1) a šedohnedé(2). Nasledovali červené(9) ,jeden mal 96 b(ČC),po nich červené bielohroté(4) a celofarebné zakončovali žlté(10). Tigre boli v bežných farbách, čierne (2),červené(2), žlté(2). O dominancií sedlatých niet pochyb, ako je zrejmé z nasledujúceho. Začínali červené sedlaté(26) vysoko hodnotené 96b(ČC) a 97b(Š),po nich šedohnedé(4), ďalej strieborné sedlaté(14) z 96b(ČC), modré sedlaté(20) pričom jeden mal 96b(klubový pohár), iný 96b(ČC). Nesledovali čierne sedlaté(25) s ďalším 97b(ČC)a 96b(Š).Funkcionárov klubu som sa pýtal prečo s nižším hodnotením má šampióna a s vyšším podľa logiky nižšie postavenú čestnú cenu. Aj som dostal vysvetlenie, no pre laika by bolo aj tak nepochopiteľné. Našťastie to nemá žiadnu súvislosť s postavením funkcionára v klube. Žiaľ aj s tým som sa stretol na istej výstave. Vždy je to na pováženie. Mali by sme byť radi, že sa chov iného doťahuje či predbehne kvalitou chov funkcionára, hoci je to menej známy chovateľ. Aj takto si nestrannosťou posudzovateľ buduje renomé. Na záver boli žlté sedlaté(17) s 96b(ČC). Chýbali mi indigo ktoré v minulosti vystavoval Juraj Heržák zo Starej Ľubovne. On ma celou klubovou expozíciou sprevádzal a dával vysvetľujúci komentár. Hlavne prečo sú niektoré rakovnické silnejšej postavy alebo iné drobnejšie. Pri niektorých boli už zaoblené hlavy, hoci štandard znázorňuje inú. Celkom oddelená bola expozícia soviek a krátkozobých holubov. K videniu boli budapeštianske krátkozobé, celá farebná a kresbová plejáda pražských krátkozobých rôznej kvality. Urobil som fotky ale nepoznačil body a ceny. Potom som pozeral arabské bubláky, hoci ja chovám bubláky kumru. Chcel som kúpiť biele pre pr.Kubíka z Martina. Ale neboli, len atlasové.
A teraz celkový dojem. O fronte pri vstupe som písal, ďalší problém bol iba jeden bufet s priemerným čakaním na jedlo či kávu 30 až 40 minút. Hoci na dverách boli názvy kancelária, nenašiel som ČSCH. Sklamalo ma, že neboli predávané nové české knihy. O holuboch Dějiny českého holubářství a chov slepic. Pozitívom, že sa nezabudlo na Milana Uhra, legendárneho chovateľa a organizátora, ktorý začal éru výstav Morávia a žiaľ hneď po skončení prvej na štedrý deň skonal. Klub okrasných kačíc udelil jednej kolekcií zakrslých kačíc spomienkový Memoriálový pohár. Aj mnohé holubiarske kluby mali špeciálky, ako dokumentujú banery vo fotogalérii. Na prízemí haly boli králiky a hydina. Pri klietke 521 som zastihol Jána Meška z Ponickej Lehôtky(pri B.Bystrici), ako kupuje kohúta Welsumky zdrobnenej jarabičej(vystavoval Sec Jiří). Boli tam aj mnohé predajné stánky s krmivami a súťaže s poľnohospodárskou tematikou pre deti. V obliehaní mladých bol králičí hop. Zaznamenal som zvýšený záujem o welfare zvierat, lebo predajca s certifikovanými krabicami na prenos zvierat mal neustále záujemcov. Stretol som predsedu slovenského zboru posudzovateľov Pavla Kováčika, pozdravil sa s Milanom Mičom a mnohými Slovákmi. S Jánom Meškom sme obedovali v spoločnosti rodiny Čierťaských. Potešilo ma, že vedenie slovenských holubiarov ma záujem zhliadnutím iných výstav získavať obraz o trendoch v holubiarstve. Osobné stretnutia sú aj cestou ako sa spočiatku s náhodného kamarátstva stáva dlhoročné priateľstvo. Záver výstavy som pobudol v stánku Klubu rakovnických kotrmeliakov. Vládne tam vždy priateľská pohoda, ponúkajú sa jedlom, ktoré členovia donesú a občerstvením z vlastných zdrojov. Také niečo by som si predstavoval aj na našej celoštátnej výstave. Chce to obetavosť funkcionárov klubu. Bodkou bol darček od nášho úspešného vystavovateľa rakovnických priateľa Martinkoviča(klubové pero a nálepka). Ostalo mi len 5 minút, aby som dobehol na dohodnutý čas odchodu zájazdového autobusu.
Jozef Pepa Hrabal
