Výstava Košice 2019
Dňa 19.10.2019 som už po 21x navštívil výstavu východoslovenského regiónu. Konala sa v Košiciach -Barci. Kedže sa košickým chovateľom podarilo v archíve objaviť počiatok organizovaného chovateľstva, práve na uvedenej výstave oslávili aj 95.výročie založenia organizácie. Po zahájení a príhovoroch nasledovalo prvý krát predstavenie novej zástavy s nádherným vyobrazením a odovzdávanie ocenení. Myslím, že je málo chovateľských organizácií,ktoré majú vlastnú zástavu, čo je bežné napríklad v poľsku. A tak som po rokoch mohol vidieť niektorých odmenených chovateľov, ktorí písali históriu. Z našich klubistov dostal ocenenie Jozef Holub, ktorý spravuje tamojšej ZO internetovú stránku. K oceneným patril aj pan Hýroš, dlhoročný holubiarský garant. Z mojich známych to bol napríklad Jozef Suchý, chovateľ swiftov, či Jozef Karabáš s významným podieľom na šľachtení východoslovenského kotrmeliaka. Aj mi sa ušla pamätná medaila za 20 ročnú publikačnú propagáciu košického regionálneho chovateľstva. Obrovskú radosť som zažil pri stretnutí s Alexandrom Kerekešom. Ten výstavy cirka 5 rokov nenavštívil a teraz sa objavil. Hneď sme urobili fotku bývalého predsedu klubu/Kerekeš/ so súčasným/Dobrucký/. Šaňo, ako ho všetci volajú bol vo výbornej telesnej kondícií. Dlho som sa rozprával s donedávna klubistom Bartolomejom Horváthom. Žiaľ, zdravie a vysoký vek mu nedovolí chovať holuby. Zastavilo ma aj mnoho iných chovateľov , až som mal obavy či stihnem nafotiť holuby.Tentoraz hostí a významných chovateľov nepozývali do reštaurácie na obed, ako iné roky, ale všetko zvládli vo vlastnej réžii, vo vzorne vyzdobenej zasadacej miestnosti. Tá je súčasťou ich chovateľského areálu. Obed bol priam královský, od úvodného živijóó až po zakončenie zákuskom. Nechýbali významní hostia, podpredseda SZCH, celá holubiarská komisia a pán starosta František Krištof. Ten podpredsedu SZCH Bc.V.Kubíka spolu so mnou pozval na prehliadku historického sídla radnice. A veru zakrátko sme pochopili, prečo tak výrazne podporuje miestnu chovateľskú organizáciu. Sám má vrelý vzťah k zvieratám. Kedže kaštieľ- sídlo mestského úradu má aj obrovský park, v ňom pán starosta zriedil jazierko. Je v ňom množstvo kačiek, labute,dokonca ľudmi vyhodené korytnačky, ako dokumentujú fotky vo fotoalbu. Pod vodou plávajú sumce a iné drobné rybky. Na záver exkurzie som obdržal od starosty knihu-potulky mestom košice. Sám sa na viacerých písaných dielach o Košiciach podieľal. Ja som doniesol nášmu klubovému veterinárovi MVDr. Jozefovi Tolnaiovi z Rimavskej Soboty dve holubice nikolajevských letúnov výmenou za originálnych samčekov. Okrem spoločenskej povinnosti zasadala aj celoslovenská holubiarská komisia. Azda sa v zápisnici dozvieme, o čom rokovali a nebudú hrať "mŕtveho chrobáka" ako naši politici. Predpokladám, že hlavnou témou bola CV Nitra. A poďme k holubom v krátkych poznámkach. Bolo ich 467 a tri voliéry. Celkove bol veľmi dobrý zdravotný stav, minimum "mokrých" klietok. Aj kvalita bola dobrá. Košické a východoslovenské kotrmeliaky mali klubovky. Tie prvé som musel fotiť z opačnej strany, lebo proti umelému osvetleniu by nič nebolo vidieť. Nádherným postojom sa prezentovali slovenské vysokoletúny garanta J.Holuba. Aj som ho pri kolekcií odfotil. Priam s úžasom som stál pri košickom vysokoletúnovi čiernom. Martin Dedinský dodal excelentného jedinca a po vlaňajšom sklamaní nad ich úrovňou priam obrovské potešenie. Novinkou boli luzernské letúny maďarského chovateľa Vémi Bianka. Chýbali tentoraz jágerské, dlhé roky vystavované p.Meszárosom z Maďarska. Poľskí chovatelia dodali národné plemená. Značne sa zlepšila úroveň Zamojských vysokoletúnov. Pri východoslovenských som stretol pána, ktorý sa rozščuloval nad hodnotením. Tak som zavolal ich posudzovateľa pána Dobruckého, myslím, že našli spoločnú reč a rozčarovanie bolo vysvetlené. Aj takéto debaty slúžia jednej i druhej strane na poučenie a je len dobre, že sa im posudzovatelia nevyhýbajú. Určite by som mohol písať ďalej, ale toto mi teraz zišlo na um. Po krásnom dni som sa rozlúčil okolo 17-tej hodiny s priateľmi a vybral sa smerom do mesta. Treba povedať,že centrum sa zmenilo k nepoznaniu. Staré domy nahradili moderné obchodné centrá a historické námestie dýchalo životom. Aj teplé počasie tomu nahrávalo. A keď som z diaľky videl na námestí Dóm sv. Alžbety, vedel som, že idem na správne miesto.. Po krátkom zastavení a ďakovnej modlitbe za všetkých košických chovateľov už moje kroky smerovali na vlakovú stanicu. Tam som sa stretol s pr.Vladimírom Kubíkom, cestovali sme rovnakým vlakom. A tak 2,5 hodinová cesta do Ružomberka utiekla veľmi rýchlo. Trocha s výstavy máte vo fotogalérii. Možná viac napíšem do časopisu CHovateľ. J.H.
