Výstava Košice 2026
Výstava regiónu Košice a okolie 2026.
Tradične navštevujem túto výstavu. Po novu sa cestovné lístky na vlak kupujú cez internet. A dobre som urobil, lebo staničné okienko v Ružomberku otvárajú až od 6:00 a ja som nasadal do vlaku 5:20. Takže viacerí dôchodcovia tam bezradne pobehovali. A hoci som mal miestenku, po nastúpení vznikli problémy. Majorizovaná skupina našich spoluobčanom cestujúca z prác v Prahe, nemienila miesto uvoľniť. Každý zo skupiny 8 okolo sediacich sa rozvaľoval na dvoch sedačkách. Mladú cigánočku som vyzval, že sedí na mojom miestenkovom mieste. Ani ju netrhlo, len naznačila že si mám sadnúť naproti, kde bolo ešte horúca sedačka, zrejme od krátko pred tým sediaceho cestujúceho. Povedal som jej, nech mi vráti euro za miestenku. Ináč pekná cigánočka sa začala usmievať a vysvetlila mi, že ona už v 19 rokoch má tri „divky“, ktoré hrdo ukazovalo ostatným na mobile. A než sme docestovali do Popradu, všetci okolo poznali jej životopis a vedeli, že má muža na prácach v Nemecku. Sprievodca len bezradne krútil hlavou nad mojou miestenkou, kývol rukou a odišiel. Že som sedel inde až tak nevadilo, ale keď z každého druhého mobilu začali púšťať hlasno cigánsku hudbu, ja hrajúci na organ, som prežíval muky. Škrekot prehlušoval škrekot, samozrejme viacerých piesní. Našťastie postupne po vypitom pive usínali a od Svitu už boli relatívne ticho. Na výstavu som išiel pešo, asi hodinku a zistil, že za rok pribudli pred podnikmi v Košiciach ohradené parkoviská. Pretlak vozidiel je všade a zrejme by nedokázali pred firmami zaparkovať ani vlastní zamestnanci. Kúsok od výstaviska mal luxusný dvojposchodový holubník chovateľ východoslovenských kotrmeliakov Ing. Miloš Košťan, ale po jeho úmrtí už z dvora zmizol. Na výstave ma privítal JUDr. Erik Vozár, predseda ZO SZCH Košice I. A pozval ma do ich spoločenskej miestnosti. Pripravené obložené misy, zákusky, rezne a zemiakový šalát ma zaskočili. A ešte viac, že jedlo a kofola bola len za dobrovoľný príspevok. Nikto nič nevyberal. Priznám sa, že tak lacno za 5 € už som dávno nejedol. A pridal som 2 € za počas dňa vypité kávy. JUDr. Vozár má jasné predstavy o smerovaní organizácie, ako prilákať návštevníkov a vylepšiť komfort(welfare) zvieratám na výstave. Azda sa to podarí, lebo je obklopený kolektívom mladších, nadšených chovateľov. Ďalším, skôr nežiadúcim prekvapením bolo, že všetky holuby a králiky sa zmestili do jednej haly, ktorá v minulosti sotva stačila pre holuby. To znamená úbytok zvierat. Králikov bolo 190(vlani 209) hydiny 66 v klietkach a 169 ks vo voliérach, obyčajne zostava 1:2. Tradične plná miestnosť exotov, najviac kanáriky. Holubov bolo vo všeobecnej časti 115 a v 4 voliérach 23 ks, špeciálke košických kotrmeliakov 30, východoslovenských kotrmeliakov 71 a poľskí vystavovatelia dodali 49 kusov, celkom 266. (Minulý rok 320). Pri špeciálkach si poviete, fajn, ale pri košických k. počet urobili 5 chovatelia. Obdobne pri východoslovenských, plus dvaja birminghamské. Takže je to obdobné vo všetkých kluboch, vrátane nášho KCHL a T. Proste holuby nie sú v kurze. Na zaplakanie je fakt, že v Košiciach boli vystavené iba 4 košické vysokoletúny a žiaden slovenský ani budapeštiansky vysokoletún. Tamojšie výstavy navštevujem cez štvrťstoročie, ale toto je už kritické. V meste, v ktorom obe plemená vyšľachtili vymreli desiatky ich chovateľov a nových je poskromne. Košické vystavil Zsarnai Arpád, napriek maďarsky znejúcemu menu bývajúci na Slovensku v Žarnove. Vďaka mu. Jeden z holubov mal krátky zobák, (i keď nie zrovna najlepší typ hlavy) čiže moja myšlienka sa kde tu už realizuje. Či povedieme plemeno týmto smerom je na rozhodnutí VČS klubu. Bez spojenia nič nedosiahneme a dopadne to ako v prípade stroskotania snahy o bratislavského krátkozobého. Nahráva nám fakt, že Slovensko nemá krátkozobe plemeno aj to, že by išlo o pomerne nenáročnú zmenu jediného znaku. Aby sa plemeno zachovalo aspoň vo voliérach, keď už s ním nikto oficiálne nesúťaží. Lebo zrejme počet dravcov, ktoré nám pri tréningoch vychytajú množstvo holubov neovplyvníme! Vo fotogalérii máte fotky, prevažne ocenených jedincov. Ako klubistu aj VSL. k. ma najviac zaujal modrý pásavý jedinec v klietke č.186,patril L.Parkanskému z Veľkej Idy. S vpredu vysokým čelom a zvažujúcim sa temenom bol najviac totožný s vzorovou kresbou. Ja z nej síce radosť nemám, pretože si myslím, že sa VSL.K. hlavou s vyšším čelom pripodobnil debrecínskemu, ale rešpektujem rozhodnutie klubu. Sú to nebezpečné trendy podporujúce stratu originality slovenského plemena. Ako v prípade košického kotrmeliaka. Veď iba tie kotrmeliaky mali v Európe klinovitú hlavu, kto chcel porovnal na európskej výstave, ako ľahko splynú rozdiely plemien, ktoré nám odovzdali minulé generácie. Pri poobedňajšej ceste domov som objavil na otočke v Barci sochu Jána Pavla II. A tradične som obetoval Otče náš, za košických chovateľov v Dóme sv. Alžbety. Nad hlavou ponad námestie preletovalo ultra ľahké lietadlo a ťahalo 10 metrový nápis, koho voliť za starostu Košíc. Transparent ma nezaujímal, ale potešil som sa stovkám vyplašených holubov, lietajúcich v obrovských „mračnách“. A z vlaku som odfotil pri Margecanoch kedysi chýrnu priehradu Ružín, takmer bez vody(na internete je označovaná za najhlbšiu!!!) Tá pretekala iba v pôvodnom koryte rieky Hornád, ako vidno na foto. A jej alarmujúci nedostatok na Slovensku je určite horší, ako nedostatok chovateľov. Bez nej nebudeme mať čo piť ani my, ani naše holuby.
Jozef Pepa Hrabal.
