Výstava krátkozobých holubov Levice 2026
Výstava Klubu chovateľov krátkozobých holubov.
Dňa 7.11.2026 som vycestoval do Levíc, kde vyše uvedený klub pripravil jednodňovú špeciálku. Zrána doviezli chovatelia svoje holuby, ktoré preberal tajomník klubu Zoltán Bánoczký a umiestnil do klietok. V čase môjho príchodu už tam bol aj posudzovateľ Milan Lenárth z Martina. Celkom bolo vystavených 65 krátkozobých letúnov od deviatich chovateľov. Pokiaľ v minulosti boli na špeciálke aj maďarské plemená(budapeštiansky, cégledsky) tentoraz sa špeciálka scvrkla na dve uznané plemenná a to viedenského a pražského krátkozobého. Doplnením bola ukážková kolekcia bratislavského krátkozobého, ktorú priniesol a okomentoval nadšený chovateľ František Klubník. Prevažná väčšina holubov bola sedlatých, ale v ostatných rázoch bolo tiež zastúpenie i keď len jedným či dvoma kusmi. V čase posudzovania si chovatelia posedeli na kávičke vo vedľajšej reštaurácií, takže prebiehalo bez ich prítomnosti. Ja som zatiaľ za slnečného počasia preskúmal námestie a nafotil historické budovy, ktorých je v centre Levíc neúrekom. Námestie špatí budova z čias megalomanských stavieb, ktorá už toľkokrát zmenila majiteľa až sa rozpadá a hyzdí centrum mesta. Asi ju má zakryť pomník na počesť vojnovým hrdinom stojaci pred ňou. Rozpadajúca sa stavba kedysi chýrneho kultúrneho domu je len cez cestu od chovateľského domu. Po posúdení sa posudzovateľ vyjadril k jednotlivým rázom a odpovedal na dotazy. Do fotogalérie som pripravil ocenené holuby. Všeobecne je problém krátkozobe holuby dostať do výstavného postoja, takú skúsenosť mám z mnohých výstav. Aj tu pri fotení sa mi to veľmi nedarilo. Možno aj preto, že holuby mali málo času na privyknutie v klietkach. Po vyhodnotení nasledovala členská schôdza. Prítomných privítal predseda klubu Juraj Both a tajomník Zoltán Bánocký. Vzápätí vyzval prítomných, aby si minútou ticha uctili dvoch zomrelých členov. Potom pristúpil k hodnoteniu vystavených holubov. Pokladník Ladislav Bugyík hovoril o členskom. V diskusií vystúpili viacerí členovia. Zvlášť poučná bola reč Františka Klubníka, ktorý v ruke držal bratislavské krátkozobe a komentoval jednotlivé exteriérové znaky. Čo som pochopil, čelo by malo byť vysoké, vpredu široké hlavne rozšírené očnými oblúkmi a temeno dozadu prudko spadajúce s jedným zadným hrbolčekom. Celkove by mal byť holúbok malý, drobný a jemný. Problémom je, že holubov podľa jeho predstavy je dosť málo a osožné by bolo, ak by sa našlo viac chovateľov. Možno by sa plemeno podarilo po čase uznať. Také holuby už existovali v čase Prof. Ferianca, keď pôsobil na poste slovenskej holubiarskej komisie. Ten mal aj snahu ich uznať, ale tlaky z Prahy(konkurencia pražským krátkozobým) boli zrejme silnejšie. Ostali len u najzanietenejších bratislavských chovateľov a z ich úmrtím sa strácajú. Po ukončení schôdze nasledovalo spoločné foto a tajomník postupne vydal členom vystavené holuby.
Jozef Pepa Hrabal.
